Kozí Vrbovok patril do Hontianskej župy. V obci bola typická hontianská architektúra. Táto pozostávala z troch priestorov a síce izba, kuchyňa a komora. Niektorí majitelia domov na konci pristavili maštaľ, chlievy a prípadne aj dalšie hospodárske stavby. Celá takáto stavba mala sedlovitú strechu pokrytú slamou.
Už pred druhou svetovou vojnou začínajú prenikať nové stavebné materiály a síce namiesto kameňa tehla. Zánik starej ľudovej architekrúry urobila druhá svetová vojna a to najmä prechod frontu. Obyvatelia sa museli vysťahovať na Opavu a ked sa vrátili , našli svoje domy zničené alebo vypálené. Niektorý majitelia ich ešte pokrývajú slamou, ale po kolektivizácii poľnohospodárstva, niektoré hospodárske stavby ako maštaľ a chlievy strácajú svoje opodstatnenie a zanikajú. Okrem toho zanikajú aj posledné slamené strechy.
Novobudované stavby pokrývajú škridlou a eternitom. Mení sa aj stavebý materiál a okrem tehly sa začinajú používať aj kvádre. Podobne sa mení aj spojivo , kde miesto hliny premiešanej s pieskom a plevou používajú vápno a cement. Ďalšou charakteristikou zvláštnosťou tunajšej obci bol odev. Tento patrí do senohradského odevu. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je rovnký, ale pri hlbšom štúdiu by sme našli rozlišovacie znaky. Významné miesto patrí duchovej kultúre, ktorá sa viazala k cirkevnému a občianskemu roku. Boli to rôzne vinšovačky, šibačky, stavanie májov a podobne. Dalej sú tu rodinné zvyky a to pri krstení, pristupovanie k prvej svetej spovedi a k svetému prijmaniu, mládenectvo, svadba a pohreb. Treba podotknúť, že obyvatelia Kozieho Vrbovka sú veľmi nábožní ľudia.Národopisný charakter Kozieho Vrbovka je tak bohatý, že pri podrobnom štúdiu by z toho mohla vzniknúť samostatna práca.
